Občianske združenie Slovenská rugbyová únia, so sídlom Hrobákova 1, 851 02 Bratislava - Petržalka, Slovenská republika, IČO: 30 851 45, ako zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe vydáva podľa § 12 ods. 2 a § 14 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v znení neskorších predpisov tento:

 

 

Článok 1
Základné ustanovenia

1. Tento Rokovací poriadok (ďalej aj ako „Rokovací poriadok“ alebo „RoP“) stáleho rozhodcovského súdu CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe (ďalej len „Rozhodcovský súd“) zriadeného zriaďovateľom občianskym združením Slovenská rugbyová únia, so sídlom Hrobákova 1, 851 02 Bratislava – Petržalka, Slovenská republika, IČO: 30 851 45, upravuje najmä:

a) pravidlá rozhodcovského konania a rozhodovania v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom,
b) pravidlá o trovách rozhodcovského konania,
c) pravidlá zmierovacieho konania,
d) ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov účastníkov rozhodcovského konania.
2. Vo veciach neupravených týmto RoP postupuje Rozhodcovský súd primerane podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a vo veciach neupravených ani týmto zákonom postupuje Rozhodcovský súd primerane podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (ďalej len „OSP“).
3. Tento RoP je vydaný zriaďovateľom občianske združenie Slovenská rugbyová únia, so sídlom Hrobákova 1, 851 02 Bratislava – Petržalka, Slovenská republika, IČO: 30 851 45, (ďalej len „zriaďovateľ“). Zriaďovateľ Rozhodcovského súdu je oprávnený zároveň meniť a dopĺňať tento RoP. Akékoľvek zmeny či doplnky tohto RoP musia mať formu dodatku k tomuto RoP. Každý dodatok nadobudne platnosť a účinnosť dňom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku, okrem ak z tohto dodatku vyplýva iný dátum jeho účinnosti. Každý dodatok k tomuto RoP sa odo dňa jeho účinnosti stáva neoddeliteľnou súčasťou tohto RoP.
4. Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodovať len spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 1 zákona. Rozhodcovský súd rozhoduje o svojej právomoci v zmysle § 21 zákona.
5. Tento RoP sa nevzťahuje na spotrebiteľské rozhodcovské konanie podľa osobitného zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6. Tento RoP je záväzný pre všetkých rozhodcov Rozhodcovského súdu a účastníkov rozhodcovského konania, zapisovateľa a tajomníka Rozhodcovského súdu ako aj pre predsedníctvo Rozhodcovského súdu.

 

Článok 2
Miesto rozhodcovského konania

1. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava, a to sídlo Rozhodcovského súdu: Zelená 2, 811 01 Bratislava.
2. Z podnetu účastníka konania ako aj bez takéhoto podnetu (z vlastnej iniciatívy) môže Rozhodcovský súd rozhodnúť o tom, že sa rozhodcovské konanie (najmä ústne pojednávanie) uskutoční na inom vhodnom mieste v Slovenskej republike.
3. Rozhodcovský súd môže uskutočniť jednotlivé úkony na akomkoľvek mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na konzultáciu medzi jeho členmi, vypočutie svedkov, znalcov alebo účastníkov rozhodcovského konania, preskúmanie tovaru, majetku alebo listín. Tým sa nemení miesto rozhodcovského konania podľa bodu 1. tohto článku.
4. Ustanoveniami tohto článku nie je dotknuté oprávnenie Rozhodcovského súdu uskutočniť jednotlivé úkony na akomkoľvek mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä vypočutie svedkov, znalcov alebo účastníkov rozhodcovského konania, preskúmanie dôkazov, majetku alebo listín alebo na miestnu ohliadku.

 

Článok 3
Jazyk rozhodcovského konania

1. Rozhodcovské konanie sa vedie v slovenskom jazyku. Všetky písomnosti, najmä žaloby, žalobné odpovede, vzájomné žaloby, ostatné písomné vyjadrenia účastníkov rozhodcovského konania ako aj iné písomnosti sa predkladajú Rozhodcovskému súdu v slovenskom jazyku alebo v úradnom preklade do slovenského jazyka.
2. Predvolania, rozhodcovské rozhodnutia alebo akékoľvek iné písomnosti Rozhodcovského súdu sa vyhotovujú (vyhlasujú) a ústne pojednávania pred Rozhodcovským súdom sa konajú v slovenskom jazyku.
3. Účastník konania môže v odôvodnených prípadoch požiadať Rozhodcovský súd o tlmočenie ústneho pojednávania alebo preklad písomností alebo iných zvukových alebo obrazových záznamov vyhotovených v cudzom jazyku. Rozhodcovský súd zabezpečí tlmočenie alebo preklad iba v prípade zloženia primeraného preddavku na náhradu nákladov s tým súvisiacich na účet Rozhodcovského súdu zo strany účastníka konania, ktorý o tlmočenie alebo preklad požiadal.
4. Každý účastník rozhodcovského konania je povinný na výzvu Rozhodcovského súdu zabezpečiť si vyhotovenie úradne overeného prekladu písomnosti do jazyka uvedeného v odseku 1 tohto článku alebo tlmočníka, ktorý sa má zúčastniť ústneho pojednávania, na vlastné náklady, s výnimkou prípadu, ak by písomnosti boli vyhotovené v českom jazyku alebo ak by sa ústne pojednávanie pred Rozhodcovským súdom konalo v českom jazyku.

 

Článok 4
Verejnosť rozhodcovského konania

1. Rozhodcovské konanie je zásadne neverejné.
2. Na dôvodný návrh účastníka konania môže rozhodca /predseda senátu/ rozhodnúť, že rozhodcovské konanie bude verejné.
3. Na základe rozhodnutia rozhodcu /predsedu senátu/ sa na rozhodcovskom konaní popri jeho účastníkoch a ich zástupcoch môžu zúčastniť aj vedľajší účastníci, predvolaní svedkovia, znalci, tlmočníci a prekladatelia.
4. Na porade a hlasovaní o rozhodcovskom rozsudku môžu byť prítomní iba dotknutí rozhodcovia a zapisovateľ.

 

Článok 5
Právny základ riešenia sporov

1. V spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov rozhoduje Rozhodcovský súd vždy podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky.
2. Rozhodcovský súd v spore vzniknutom z obchodnoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom alebo z občianskoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom rozhoduje podľa právneho poriadku, na ktorom sa účastníci rozhodcovského konania dohodli. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na právnom poriadku, tak Rozhodcovský súd bude rozhodovať spor podľa právneho poriadku, ktorý je určený kolíznymi normami platného právneho poriadku Slovenskej republiky.
3. Rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a zásady poctivého obchodného styku a dobré mravy.
4. Rozhodcovský súd môže obchodnoprávny spor rozhodnúť podľa zásad spravodlivosti len vtedy, ak ho účastníci rozhodcovského konania na to výslovne oprávnili.
5. Rozhodcovský súd rozhoduje spory procesne podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

Článok 6
Doručovanie a predkladanie písomností

1. Písomnosti v rozhodcovskom konaní sa doručujú osobne alebo poštou, a to doporučenou zásielkou alebo iným vhodným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosť.
2. Žaloby, žalobné odpovede, vzájomné žaloby, predvolania, rozhodcovské uznesenia a rozhodcovské rozsudky sa doručujú účastníkom konania do vlastných rúk, zasielajú sa doporučene s potvrdením o doručení (doručenkou) alebo osobne alebo prostredníctvom kuriérskej služby, pričom adresát písomne potvrdí prevzatie tejto písomnosti. Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (doručenkou) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak
3. Ostatné písomnosti je možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak o to účastník rozhodcovského konania alebo jeho zástupca požiada a oznámi adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami. Písomnosť Rozhodcovského súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.
4. Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré neobsahuje spisovú značku rozhodcovského konania, Rozhodcovský súd vráti s uvedením dôvodu, pre ktorý nemôže také podanie prijať.
5. Doručovanie podľa odseku 3. je vylúčené pri doručovaní rozhodcovských rozhodnutí a písomností, ktoré sa doručujú do vlastných rúk.
6. Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je Rozhodcovskému súdu známa, písomnosť sa považuje v deň vrátenia nedoručenej zásielky Rozhodcovskému súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
7. Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je Rozhodcovskému súdu známa, písomnosť sa považuje v deň vrátenia nedoručenej zásielky Rozhodcovskému súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba, ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.
8. Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, na adresu uvedenú iným účastníkom rozhodcovského konania, ani na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti a iná adresa nie je Rozhodcovskému súdu známa, písomnosť sa považuje v deň vrátenia Rozhodcovskému súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom o tom nedozvie.
9. Písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.
10. Ak má účastník viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí účastník na doručovanie písomností. Ak účastník výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich.
11. Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé rozhodcovské konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v rozhodcovskom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie poplatku sa doručuje iba zástupcovi.
12. Písomnosť doručovaná účastníkovi konania do cudziny (t.j. na územie štátu odlišného od územia Slovenskej republiky) sa doručuje tomuto účastníkovi osobne alebo kuriérskou službou, a to na adresu jeho sídla, miesta podnikania alebo bydliska. Ak nie je možné doručiť písomnosť účastníkovi konania do cudziny na adresu jeho sídla, miesta podnikania alebo bydliska, alebo nie je možné takúto adresu zistiť, príp. ak nie je možné doručiť písomnosť na inú adresu, ktorú účastník konania uviedol ako adresu na doručovanie písomností a jeho iná adresa nie je rozhodcovskému súdu známa, písomnosť sa považuje v deň vrátenia nedoručenej zásielky Rozhodcovskému súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, komu bola adresovaná, sa o tom nedozvie.
13. V prípade odopretia prijatia písomnosti sa za deň doručenia považuje deň odopretia prijatia.
14. Pokiaľ účastník konania v priebehu konania zmenil adresu, je povinný to bezodkladne oznámiť Rozhodcovskému súdu.
15. Všetky písomnosti musia byť Rozhodcovskému súdu predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby každý účastník rozhodcovského konania dostal jeden rovnopis a Rozhodcovský súd dostal dva rovnopisy. V prípade, ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov s prílohami, rozhodcovský súd na náklady účastníka konania vyhotoví potrebný počet rovnopisov a príloh.
16. Tajomník Rozhodcovského súdu ako aj rozhodca môžu požiadať o doplnenie predložených podkladov. Takto možno požadovať v rámci prípravy prejednania sporu aj písomné vyjadrenie k tvrdeniam a návrhom druhého účastníka konania. Tajomník Rozhodcovského súdu zabezpečuje, aby písomnosti predložené účastníkom konania boli bez odkladu zaslané druhému účastníkovi konania a rozhodcom.

 

Článok 7
Začatie rozhodcovského konania a jeho účastníci

1. Rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia žaloby (návrhu na začatie rozhodcovského konania) na Rozhodcovský súd.
2. Doručenie žaloby na Rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.
3. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva žalobu. Žalovaným je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje.
4. Účastníci (zmluvné strany) rozhodcovskej zmluvy alebo zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.
5. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne písomne pred začatím rozhodcovského konania na pomernom zložení preddavku na trovy rozhodcovského konania, je Rozhodcovský súd oprávnený požadovať od žalobcu preddavok na úhradu predpokladaných trov a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu, ak zákon alebo tento RoP neustanovuje inak.
6. Ak účastníci rozhodcovského konania spoločne alebo žalobca na základe rozhodnutia Rozhodcovského súdu preddavok v určenej lehote neuhradí, Rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastaví, o čom písomne upovedomí účastníkov rozhodcovského konania.
7. Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa poskytne rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
8. Ak je žalobcov alebo žalovaných v jednej veci niekoľko, tak koná každý z nich sám za seba.
9. Ak ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, tak platia úkony jedného z nich aj pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie a na uzavretie zmieru je v tomto prípade potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
10. Ak je účastník rozhodcovského konania právnická osoba, tak v rozhodcovskom konaní koná štatutárnym orgánom alebo koná za ňu zástupca.
11. Účastník rozhodcovského konania sa môže dať v konaní pred Rozhodcovským súdom zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V tej istej veci môže mať súčasne len jedného zvoleného zástupcu.
12. Účastník rozhodcovského konania sa môže dať v konaní pred Rozhodcovským súdom zastupovať zástupcom. Zvolený zástupca účastníka rozhodcovského konania musí predložiť rozhodcovskému súdu písomné plnomocenstvo /procesnú plnú moc/, z ktorého je zrejmý rozsah splnomocnencovho oprávnenia konať v mene zastúpeného účastníka rozhodcovského konania. Ak je zástupcom advokát, ktorý nie je registrovaný na území Slovenskej republiky Slovenskou advokátskou komorou, je povinný predložiť Rozhodcovskému súdu aj doklad, že je zapísaný v zozname advokátov príslušnej stavovskej advokátskej komory.
13. V ostatnom o zastupovaní účastníka v rozhodcovskom konaní platia primerane ustanovenia OSP o zastupovaní.
14. Okrem účastníkov rozhodcovského konania sa môže konania zúčastniť ako vedľajší účastník ten, kto je tiež účastníkom rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej má Rozhodcovský súd právomoc rozhodnúť spor a má právny záujem na výsledku rozhodcovského konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhodne Rozhodcovský súd len na základe návrhu jedného z účastníkov rozhodcovského konania, ktorého má vedľajší účastník v konaní podporovať.
15. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník rozhodcovského konania. Koná však sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v rozhodcovskom konaní podporuje, tak ich Rozhodcovský súd posúdi po zvážení všetkých okolností. K úkonom vedľajšieho účastníka môžu rozhodcovia prihliadnuť, aj keď odporujú úkonom hlavného účastníka.

 

Článok 8
Žaloba, žalobná odpoveď, vzájomná žaloba

1. Žaloba žalobcu musí obsahovať najmä:
a) identifikačné údaje účastníkov rozhodcovského konania, príp. aj ich zástupcov, pričom identifikačnými údajmi účastníkov sú hlavne:
pri právnickej osobe – názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené,
pri fyzickej osobe oprávnenej podnikať – obchodné meno, miesto podnikania (sídlo), identifikačné číslo, ak je pridelené, údaj o štátnom občianstve,
pri ostatných fyzických osobách – meno, priezvisko, bydlisko, údaj o štátnom občianstve.
b) pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
c) označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,
d) označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,
e) návrh vo veci samej,
f) dátum a podpis žalobcu alebo jeho zástupcu.
2. K žalobe pripojí žalobca originál alebo kópiu rozhodcovskej zmluvy alebo zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku. V prípade, že je účastníkom konania právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená podnikať, pripojí žalobca k žalobe výpis z obchodného alebo iného registra (napr. živnostenského) týkajúci sa účastníkov konania. Zároveň žalobca pripojí k žalobe dôkazy, na ktoré sa odvoláva a o ktoré žalobca žalobu opiera. V prípade, ak je účastník konania registrovaný ako platiteľ pre daň z pridanej hodnoty, je povinný k žalobe pripojiť aj kópiu potvrdenia o pridelení daňového identifikačného čísla pre daň z pridanej hodnoty od príslušného orgánu verejnej moci.
3. V prípade, ak žaloba neobsahuje náležitosti podľa bodu 1 tohto článku alebo k nej nie sú pripojené listiny či dôkazy podľa bodu 2 tohto článku, je žalobca povinný tieto nedostatky odstrániť v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia výzvy Rozhodcovského súdu na odstránenie týchto nedostatkov. V prípade, ak žalobca v tejto lehote nedostatky neodstráni, a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, Rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastaví. Ak účastník konania nepredloží dôkazné prostriedky v lehote, ktorú mu určil Rozhodcovský súd, Rozhodcovský súd pokračuje v konaní a vydá rozhodnutie na základe dôkazov, ktoré už má k dispozícii.
4. Rozhodcovský súd bezodkladne po zaplatení rozhodcovského poplatku zabezpečí doručenie žaloby ostatným účastníkom rozhodcovského konania.
5. Žalovaný je povinný doručiť žalobnú odpoveď Rozhodcovskému súdu najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, kedy mu bola Rozhodcovským súdom doručená žaloba žalobcu. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe. Ak žalovaný v tejto lehote (15 dní) neoznámi svoju žalobnú odpoveď, pokračuje Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu.
6. Rozhodcovský súd bezodkladne zabezpečí doručenie žalobnej odpovede ostatným účastníkom rozhodcovského konania.
7. Každý účastník rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď kedykoľvek v priebehu rozhodcovského konania, ak Rozhodcovský súd nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné, s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené.
8. Rozhodcovský súd nepripustí zmenu či doplnenie žaloby (vzájomnej žaloby) alebo žalobnej odpovede, najmä ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej či doplnenej žalobe (vzájomnej žalobe). V takom prípade pokračuje Rozhodcovský súd v konaní o pôvodnej žalobe (vzájomnej žalobe) po právoplatnosti uznesenia.
9. V prípade, ak Rozhodcovský súd považuje takúto zmenu alebo doplnenie žaloby (vzájomnej žaloby) alebo žalobnej odpovede za neprípustné, s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené, rozhodne o tom, že takúto zmenu alebo doplnenie nepripúšťa a ďalej pokračuje v konaní, akoby k zmene alebo doplneniu nebolo došlo.
10. Žalovaný môže uplatniť v rozhodcovskom konaní svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou doručenou Rozhodcovskému súdu, ktorá musí obsahovať náležitosti uvedené v bode 1 a 2 tohto článku. najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej. Ak nebolo nariadené ústne pojednávanie, tak žalovaný môže uplatniť svoje práva najneskôr do vydania rozhodcovského rozsudku. Na neskôr vznesené nároky žalovaného voči žalobcovi sa v rozhodcovskom konaní neprihliada.
11. Na vzájomnú žalobu a žalobnú odpoveď platia primerane ustanovenia tohto RoP o žalobe.
12. Rozhodcovský súd nemá povinnosť poučovať účastníkov o ich procesných ani hmotných právach.

 

Článok 9
Príprava prejednania sporu a predbežné opatrenie

1. Rozhodcovský súd pripraví a vedie konanie tak, aby sa zabezpečila rovnosť účastníkov rozhodcovského konania a právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred Rozhodcovským súdom a aby sa čo najskôr zistil skutkový stav a sporná vec mohla byť spravodlivo rozhodnutá bez zbytočných prieťahov.
2. V rámci prípravy konania Rozhodcovský súd preskúma najmä, či sú splnené podmienky rozhodcovského konania, a urobí všetky potrebné opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov. Rozhodcovský súd si môže od účastníkov rozhodcovského konania vyžiadať ďalšie písomné stanovisko a dôkazy k skutkovo a právne rozhodujúcim okolnostiam sporu, ak to považuje za potrebné, aj s určením primeranej lehoty na predloženie týchto podkladov na pojednávanie, nie je ale povinnosťou Rozhodcovského súdu takto postupovať, a Rozhodcovský súd je vždy oprávnený rozhodnúť aj na základe vykonania len tých dôkazov, ktoré navrhli účastníci rozhodcovského konania, pričom Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu.
3. Rozhodcovský súd môže po začatí rozhodcovského konania na žiadosť účastníka rozhodcovského konania nariadiť uznesením predbežné opatrenie voči účastníkovi rozhodcovského konania, ktoré považuje za nevyhnutné s ohľadom na predmet sporu a môže od účastníka rozhodcovského konania žiadať, aby poskytol primeranú zábezpeku v súvislosti s predbežným opatrením, ak zákon alebo tento Rokovací poriadok neustanovuje inak.
4. O vykonanie nariadeného predbežného opatrenia je možné požiadať súd, v ktorého obvode sa má predbežné opatrenie vykonať.
5. Podrobnosti o predbežnom opatrení Rozhodcovského súdu, o jeho nariadení, pôsobnosti a vykonateľnosti, o zániku a zrušení predbežného opatrenia, ustanovuje zákon.
6. Všetky listiny alebo iné informácie predložené Rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania musí Rozhodcovský súd bez zbytočného odkladu doručiť alebo oznámiť všetkým účastníkom rozhodcovského konania, rovnako ako aj obsah znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré sa Rozhodcovský súd môže opierať pri svojom rozhodovaní.

 

Článok 10
Ústne pojednávanie a písomné konanie

1. Rozhodcovské konanie je zásadne písomné. Žiadne podanie účastníka rozhodcovského konania uskutočnené voči Rozhodcovskému súdu nie je možné urobiť ústne do zápisnice.
2. Na dôvodný návrh účastníka konania a uhradení správneho poplatku za pojednávanie môže Rozhodcovský súd vo vhodnom štádiu konania rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania. O nariadení ústneho pojednávania môže rozhodca rozhodnúť aj vtedy, ak považuje písomnosti predložené v priebehu tohto konania za nedostačujúce pre rozhodnutie vo veci samej. Písomné predvolanie na ústne pojednávanie zašle Rozhodcovský súd účastníkom rozhodcovského konania najneskôr 5 dní pred jeho konaním, pričom v predvolaní oznámi účastníkom čas a miesto konania pojednávania. Ak sa toto predvolanie doručuje účastníkovi rozhodcovského konania do cudziny, je treba ho doručiť najneskôr 15 dní pred konaním pojednávania.
3. Ak sa účastník rozhodcovského konania, ktorý bol riadne a včas upovedomený o čase a mieste ústneho pojednávania nedostaví na toto ústne pojednávanie a nepožiada Rozhodcovský súd o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, ktoré je povinný Rozhodcovskému súdu oznámiť, alebo ak Rozhodcovský súd tejto žiadosti o odročenie
pojednávania nevyhovie, tak Rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní aj bez prítomnosti tohto účastníka rozhodcovského konania a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené. Rovnako môže postupovať aj v prípade, ak účastník rozhodcovského konania nepredložil listiny alebo predmety.
4. Každý z účastníkov rozhodcovského konania môže vyhlásiť, že súhlasí s tým, aby sa ústne pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
5. Účastník rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. V prípade, ak sa účastník rozhodcovského konania zúčastní ústneho pojednávania osobne, bez prítomnosti svojho zvoleného zástupcu, je možné v takomto konaní pokračovať.
6. O priebehu ústneho pojednávania zabezpečí zapisovateľ Rozhodcovského súdu vedenie zápisnice v slovenskom jazyku, ktorá musí obsahovať najmä označenie prejednávanej veci a prítomných účastníkov rozhodcovského konania, výstižný opis priebehu dokazovania a uvedenie obsahu prednesov a výroky rozhodnutia. Namiesto zápisnice o priebehu ústneho pojednávania sa môže o priebehu pojednávania za použitia technických prostriedkov vyhotoviť zvukový záznam o priebehu ústneho pojednávania. Zo zaznamenaného zvukového záznamu o priebehu zápisnice sa vyhotoví prepis ústneho pojednávania. Do tejto zápisnice, ktorá je uložená u tajomníka Rozhodcovského súdu, sú oprávnení nahliadať účastníci rozhodcovského konania, rozhodca alebo rozhodcovia, ktorí sú príslušní rozhodovať spor, priebeh ktorého táto zápisnica zachytáva, znalci a tlmočníci; tieto osoby sú oprávnené zhotovovať kópie tejto zápisnice za poplatok stanovený v Sadzobníku poplatkov rozhodcovského konania, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť RoP.

 

Článok 11
Dokazovanie a ustanovenie znalca

1. Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania, pričom Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov s prihliadnutím na prínos jednotlivých dôkazov k objasneniu sporu. Rozhodca môže nariadiť ďalšie dokazovanie alebo vyžiadať si od účastníkov ďalšie dôkazy, ak je to potrebné pre zistenie skutkového stavu veci.
2. Účastníci rozhodcovského konania sú povinní preukázať okolnosti, na ktoré sa odvolávajú ako na základ svojich nárokov alebo námietok.
3. Svedkov a znalcov, ktorí sú povinní chrániť utajovanú skutočnosť, zachovávať obchodné a bankové tajomstvo alebo zákonom ustanovenú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, možno vypočuť o predmete utajovanej skutočnosti, tajomstva alebo mlčanlivosti, len vtedy, ak boli tejto povinnosti zbavení v súlade s príslušným všeobecne záväzným právnym predpisom.
4. Ak Rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám alebo úkon by mohol urobiť len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami, požiada o to súd v zmysle § 39 a nasl. OSP. Rozhodcovský súd uloží účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý takýto dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania, ktoré sa stávajú súčasťou trov rozhodcovského konania, ak zákon alebo tento RoP neustanovuje inak.
5. Rozhodcovský súd hodnotí dôkazy nestranne, podľa vlastného uváženia, pritom prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.
6. Rozhodcovský súd môže ustanoviť v rozhodcovskom konaní znalca, ak rozhodnutie Rozhodcovský súd závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Znalec podá znalecký posudok, v ktorom odpovie na otázky, ktoré mu položil Rozhodcovský súd.
7. Rozhodcovský súd môže účastníkovi rozhodcovského konania uložiť, aby znalcovi poskytol všetky podstatné informácie alebo predložil alebo sprístupnil všetky podstatné listiny alebo predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to potrebné na podanie znaleckého posudku. V prípade, ak účastník rozhodcovského konania odmietne znalcovi poskytnúť túto súčinnosť, je rozhodca oprávnený uložiť tomuto účastníkovi poriadkovú pokutu do výšky 1.500,- EUR (slovom jedentisícpäťsto eur), a to aj opakovane a účastník je povinný túto pokutu zaplatiť.
8. Rozhodcovský súd môže, ak to na základe vlastného uváženia považuje za potrebné alebo o to požiada účastník rozhodcovského konania, požiadať znalca o účasť na ústnom pojednávaní, kde mu účastníci rozhodcovského konania môžu klásť otázky a žiadať vysvetlenie.

 

Článok 12
Obsadenie rozhodcovského súdu a právomoc rozhodcovského súdu

1. Rozhodcovský súd rozhoduje zásadne jedným rozhodcom. Predsedníctvo môže určiť, že vec rozhodne trojčlenný senát.
2. Jediného rozhodcu a zloženie senátu, ktorí budú vykonávať konkrétne rozhodcovské konanie určuje predseda alebo ním poverený iný člen predsedníctva. V prípade senátneho rozhodovania má, pokiaľ z tohto textu nevyplýva niečo iné, práva a povinnosti rozhodcu predseda senátu.
3. Ak podľa dohody účastníkov konania, účastníci konania navrhujú kandidátov na členov senátu na obsadenie trojčlenného senátu, sú účastníci konania povinní vybrať kandidáta zo zoznamu rozhodcov Rozhodcovského súdu a písomne oznámiť meno kandidáta najneskôr do 30 dní od dňa začatia konania, inak zloženie senátu, ktorí budú vykonávať konkrétne rozhodcovské konanie určuje predseda alebo ním poverený iný člen predsedníctva. Predsedu senátu vždy určuje a obsadzuje predseda alebo ním poverený iný člen predsedníctva.
4. Rozhodca preberá práva a povinnosti rozhodcu po tom, čo predsedníctvu Rozhodcovského súdu na jeho výzvu potvrdil prijatie funkcie rozhodcu. Ak rozhodca odmietne funkciu prijať, na základe jeho písomného oznámenia o odmietnutí funkcie rozhodcu, alebo na základe vzdania sa funkcie rozhodcu alebo na základe rozhodnutia Predsedníctva o námietke zaujatosti, určí predseda alebo ním poverený iný člen predsedníctva iného rozhodcu.
5. Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy; ak pritom Rozhodcovský súd dospeje k záveru, že nie je oprávnený rozhodovať vo veci samej, tak o tom rozhodne uznesením, ktorým zastaví rozhodcovské konanie.
6. Účastník rozhodcovského konania je povinný uplatniť námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť alebo zánik rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej; výnimkou je námietka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa zakladá na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ktorú je účastník rozhodcovského konania oprávnený uplatniť až do ukončenia prvého ústneho pojednávania, ak je nariadené, alebo do vydania rozhodcovského rozsudku pri písomnom konaní.
7. Účastník rozhodcovského konania je povinný uplatniť námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc Rozhodcovského súdu najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie najneskôr však do momentu uvedeného v predchádzajúcich bodoch.
8. Rozhodcovský súd môže pripustiť uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak omeškanie účastníka rozhodcovského konania je spôsobené príčinou, ktorú Rozhodcovský súd považuje za dostatočnú.
9. Ak Rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, tak rozhodne o zamietnutí námietky uvedenej v odseku 6. a 7. tohto článku rozhodcovským uznesením alebo rozhodcovským rozsudkom. V prípade, že Rozhodcovský súd rozhodne uznesením, môže účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, do 30 dní po doručení takéhoto uznesenia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol.
10. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

 

Článok 13
Námietka zaujatosti proti rozhodcovi

1. Po prijatí funkcie rozhodcu, je rozhodca povinný bez zbytočného odkladu informovať predsedníctvo Rozhodcovského súdu a účastníkov konania o všetkých jemu známych skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k sporovým stranám možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
2. Účastník rozhodcovského konania je oprávnený vzniesť proti rozhodcovi, ktorý má jeho vec prejednať a rozhodnúť, písomnú námietku zaujatosti. V námietke zaujatosti je účastník povinný uviesť, proti ktorému rozhodcovi námietka smeruje, skutočnosť, ktorá by odôvodňovala vylúčenie rozhodcu z prejednávania a rozhodovania veci a deň, kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel. Námietku zaujatosti je účastník povinný podať Rozhodcovskému súdu najneskôr v lehote do 15 dní odo dňa, kedy mu Rozhodcovský súd oznámil meno rozhodcu, ktorý bude prejednávať a rozhodovať jeho vec, alebo v lehote 15 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania dozvedel o dôvodoch na uplatnenie tejto námietky.
3. Ak sa na základe riadne a včas podanej námietky rozhodca funkcie nevzdá, rozhodne o námietke Predsedníctvo Rozhodcovského súdu.
4. Na oneskorene podanú námietku nebude Rozhodcovský súd prihliadať. O podanej námietke proti rozhodcovi rozhoduje Predsedníctvo Rozhodcovského súdu, ktoré je povinné pri tomto rozhodovaní postupovať tak, aby objektívne zistilo skutkový stav a rozhodlo o tejto námietke bez zbytočných prieťahov tak, aby nedochádzalo k predlžovaniu rozhodcovského konania, a to do 30 dní od podania námietky.
5. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti uvedené v bode 2. tohto článku alebo nebolo podané v lehote tam určenej, sa neprihliada.
6. Rozhodcovský súd je oprávnený aj počas rozhodovania Predsedníctva o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní, ale nemôže vydať rozhodcovský rozsudok až do rozhodnutia Predsedníctva o námietke.
7. Proti rozhodnutiu Predsedníctva Rozhodcovského súdu o námietke proti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok.
8. Ak sa námietke voči rozhodcovi nevyhovelo alebo sa o nej nerozhodlo v lehote podľa odseku 4, môže namietajúca strana v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia o zamietnutí námietky alebo po uplynutí lehoty na rozhodnutie o námietke podľa odseku 4 požiadať, aby o námietke rozhodol súd. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky proti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
9. Na námietku proti znalcovi a tlmočníkovi sa primerane použijú ustanovenia tohto článku Rokovacieho poriadku.

 

Článok 14
Rozhodcovský rozsudok

1. Po tom, čo Rozhodcovský súd usúdi, že všetky okolnosti spojené so sporom sú dostatočne vyjasnené, pristúpi k vyhláseniu, alebo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, v ktorom rozhodne o veci samej a o trovách rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd môže o trovách rozhodcovského konania rozhodnúť aj samostatným rozhodcovským rozsudkom po vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej.
2. Rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok:
a) ak rozhoduje o veci samej, alebo
b) na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania, ak účastníci rozhodcovského konania požiadajú o zaznamenanie zmieru formou rozhodcovského rozsudku.
V ostatných veciach rozhoduje Rozhodcovský súd uznesením.
3. Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania, nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a nemožno prisúdiť plnenie, ktoré je nemožné.
2. Ak sa riadne predvolaný účastník na pojednávanie nedostaví alebo sa k žalobe /vzájomnej žalobe/, ktorá mu bola doručená, v lehote určenej rozhodcovským súdom nevyjadrí, nie je to prekážka pre vynesenie rozhodcovského rozsudku vo veci samej.
3. V prípade, ak prebiehalo písomné rozhodcovské konanie, písomné vyhotovenie rozhodcovského rozsudku sa doručí účastníkom rozhodcovského konania. V prípade, ak prebiehalo len písomné rozhodcovské konanie, rozsudok sa ústne nevyhlasuje.
4. V prípade, ak Rozhodcovský súd rozhodol o nariadení ústneho pojednávania v zmysle článku 9 bod 2 RoP, na ktorom došlo zároveň k ukončeniu rozhodcovského konania, rozhodcovský rozsudok vyhlási rozhodca alebo predseda rozhodcovského senátu ústne, a to po skončení ústneho pojednávania, na ktorom došlo k ukončeniu rozhodcovského konania. Okrem ústneho vyhlásenia rozsudku sa vypracuje aj písomné vyhotovenie takto vyhláseného rozsudku, ktoré sa doručí účastníkom rozhodcovského konania.
5. Rozsudok vydaný v konaní pred jediným rozhodcom podpisuje tento rozhodca. Rozsudok vydaný v konaní pred senátom podpisuje predseda senátu.
6. Rozhodcovský rozsudok sa doručuje účastníkom rozhodcovského konania a ich zástupcom s poučením o možnosti podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia všeobecným súdom.
7. Doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu.
8. Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vyznačuje tajomník rozhodcovského súdu.

 

Článok 15
Forma a obsah rozhodcovského rozsudku

1. Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v písomnej forme.
2. Rozhodcovský rozsudok obsahuje:
a) označenie Rozhodcovského súdu,
b) meno a priezvisko rozhodcu,
c) označenie účastníkov rozhodcovského konania, a to spôsobom:
- pri právnickej osobe uvedením názvu alebo obchodného mena, sídlo a identifikačného čísla, ak bolo pridelené,
- pri fyzickej osobe oprávnenej podnikať uvedením obchodného mena, miesto podnikania (sídlo) a identifikačného čísla, ak bolo pridelené,
- pri ostatných fyzických osobách uvedením mena, priezviska a bydliska.
d) označenie zástupcov účastníkov,
e) miesto rozhodcovského konania,
f) dátum vydania rozhodcovského rozsudku,
g) výrokovú časť (znenie výroku),
h) odôvodnenie, okrem prípadu ak sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok nie je treba odôvodniť, alebo, ak ide rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach zmieru,
i) poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo zákonných dôvodov.
3. Výroková časť rozhodcovského rozsudku musí okrem výroku vo veci samej obsahovať aj výrok (rozhodnutie) o trovách konania, kde Rozhodcovský súd rozhodne najmä o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sú účastníci rozhodcovského konania povinní tieto trovy uhradiť.
4. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý a vykonateľný. Ak sa vo výroku rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť niečo plniť, Rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie.
5. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodov uvedených v § 40 zákona.
6. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
7. Ak účastník rozhodcovského konania podá žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Účastník, ktorý podal návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, je povinný bezodkladne informovať Rozhodcovský súd o vydaní a doručení rozhodnutia o odložení vykonateľnosti.

 

Článok 16
Oprava a výklad rozhodcovského rozsudku

1. Chyby v písaní a v počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku, opraví Rozhodcovský súd z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť účastníka rozhodcovského konania, ktorú je účastník povinný podať najneskôr v lehote do 7 dní od doručenia rozsudku, inak sa na takúto žiadosť neprihliada. O oprave týchto chýb rozhoduje Rozhodcovský súd uznesením.
2. Opravený rozhodcovský rozsudok sa doručí všetkým účastníkom rozhodcovského konania.
3. Na žiadosť účastníka rozhodcovského konania, doručenú Rozhodcovskému súdu najneskôr do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, môže Rozhodcovský súd vydať doplňujúce rozhodnutie; ak sa ukáže, že rozhodcovské rozhodnutie neobsahuje odpoveď na všetky nároky účastníkov rozhodcovského konania. Doplňujúce rozhodnutie sa vydáva na základe skutočností, ktoré účastníci rozhodcovského konania uviedli v priebehu rozhodcovského konania, pričom Rozhodcovský súd prihliada len na tie nároky účastníkov rozhodcovského konania, ktoré boli uplatnené najneskôr do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní - najneskôr do vydania rozhodcovského rozsudku.
4. Každý účastník rozhodcovského konania môže Rozhodcovský súd požiadať, aby podal výklad k určitej časti rozhodcovského rozsudku do 30 dní od jeho doručenia.

 

Článok 17
Preskúmanie rozhodcovského rozsudku

1. Preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom je vylúčené.
2. Zmier uzavretý účastníkmi rozhodcovského konania, prípadne aj zaznamenaný formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach, nie je možné preskúmať.

 

Článok 18
Rozhodcovské uznesenie

1. Rozhodcovským uznesením rozhoduje Rozhodcovský súd najmä:
a) podmienkach rozhodcovského konania,
b) o zastavení rozhodcovského konania,
c) o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede,
d) o nariadení predbežného opatrenia,
e) o právomoci na rozhodnutie vo veci samej,
f) o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.
2. Na rozhodcovské uznesenie sa primerane použijú ustanovenia článku 14 až 17 tohto RoP. V prípade, ak sa spor rozhoduje v senáte, predsedajúci rozhodca môže samostatne vydávať rozhodcovské uznesenia o procesných otázkach.

 

Článok 19
Pravidlá zmierovacieho konania

1. V priebehu rozhodcovského konania môžu účastníci konania uzatvoriť zmier. Uzavretie zmieru je účelom zmierovacieho konania.
2. Zmierovacie konanie sa môže vykonať len na návrh účastníka rozhodcovského konania.
3. Zmierovacie konanie uskutočňuje zmierovací rozhodca, ktorým je rozhodca vykonávajúci začaté rozhodcovské konanie, v rámci ktorého účastník navrhuje vykonať zmierovacie konanie.
4. Za účelom vykonania zmierovacieho konania nariadi zmierovací rozhodca ústne pojednávanie. Miesto a čas tohto ústneho pojednávania je treba oznámiť účastníkom aspoň 5 dní pred jeho konaním.
5. Ak účastníci konania uzavrú v priebehu rozhodcovského konania zmier, Rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastaví.
6. Na žiadosť účastníkov rozhodcovského konania môže Rozhodcovský súd uzavretý zmier zaznamenať formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach. Rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach má rovnaké účinky ako rozhodcovský rozsudok vo veci samej a primerane sa na neho vzťahujú ustanovenia tohto RoP, ktoré upravujú rozhodcovský rozsudok.
7. Ak účastníci konania zmier neuzavrú, môže každý účastník konania navrhnúť Rozhodcovskému súdu, aby pokračoval v rozhodcovskom konaní. V prípade pokračovania rozhodcovského konania Rozhodcovský súd na vyjadrenia či návrhy účastníkov prednesené počas zmierovacieho konania neprihliada.
8. Poplatok z návrhu na zmierovacie konanie platia účastníci zmierovacieho konania vopred, a to rovnakým dielom. Bez ohľadu na výsledok zmierovacieho konania sa tento poplatok nevracia. Trovy zmierovacieho konania znášajú účastníci rovným dielom bez ohľadu na jeho výsledok.

 

Článok 20
Poplatky za rozhodcovské konanie

1. Rozhodcovský súd vec neprejedná, kým nie je zaplatený stanovený poplatok za rozhodcovské konanie. Ak účastník konania stanovený súdny poplatok nezaplatí ani na písomnú výzvu Rozhodcovského súdu, a v lehote uvedenej vo výzve, Rozhodcovský súd jeho žalobu /vzájomnú žalobu/ odmietne.
2. Výška poplatkov za rozhodcovské konanie je stanovená v Sadzobníku poplatkov za rozhodcovské konanie vydaným Rozhodcovským súdom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto Rokovacieho poriadku.
3. Oslobodenie od poplatku v rozhodcovskom konaní nie je prípustné.
4. Pravidlá pre platenie poplatkov za rozhodcovské konanie a trov konania sú bližšie upravené v Pravidlách trov rozhodcovského konania Rozhodcovského súdu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto RoP.

 

Článok 21
Spoločné a záverečné ustanovenia

1. Neoddeliteľnou obsahovou súčasťou tohto RoP sú Pravidlá trov rozhodcovského konania, ktoré tvoria prílohu č. 1 tohto RoP a Sadzobník poplatkov za rozhodcovské konanie, ktorý tvorí Prílohu č. 2 tohto RoP.
2. Pre strany, ktoré sa dohodli, že svoj spor predložia na rozhodnutie Rozhodcovskému súdu platí, že sa podrobujú predpisom tohto Rozhodcovského súdu, najmä tomuto Rokovaciemu poriadku v znení platnom v čase začatia rozhodcovského konania a Štatútu Rozhodcovského súdu.
3. Tam, kde sa v tomto RoP používa pojem Rozhodcovský súd, myslí sa tým podľa okolností prípadu aj predsedníctvo Rozhodcovského súdu resp. rozhodca alebo senát.
4. Vo veciach výslovne neupravených týmto Rokovacím poriadkom sa postupuje podľa Štatútu Rozhodcovského súdu, ďalej podľa zákona o rozhodcovskom konaní a vo veciach neupravených ani Štatútom ani zákonom o rozhodcovskom konaní sa postupuje primerane podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.
5. Zmeny a doplnky tohto Rokovacieho poriadku vydáva Zriaďovateľ Rozhodcovského súdu vo forme priebežne číslovaných dodatkov k tomuto Rokovaciemu poriadku. Dodatok k tomuto Rokovaciemu poriadku sa dňom nadobudnutia jeho účinnosti stáva neoddeliteľnou súčasťou tohto Rokovacieho poriadku. Dodatok k tomuto Rokovaciemu poriadku nadobudne platnosť dňom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku a účinnosť uplynutím 15 dní od zverejnenia v Obchodnom vestníku.

 

Článok 22
Účinnosť rokovacieho poriadku

1. Tento Rokovací poriadok nadobúda platnosť dňom zverejnenia v Obchodnom vestníku a účinnosť 15 dňom po dni zverejnenia v Obchodnom vestníku.